Reklama, to sú peniaze

Keď sa niekto z podnikateľov rozhodne využiť k propagácii Facebook, Google Ads a podobné služby, poskytované zo zahraničia, stáva sa užívateľom týchto zahraničných služieb. A to pochopiteľne neznamená len možnosť zviditeľniť sa a donútiť internetovú verejnosť k obchodným aktivitám s cieľom dosiahnuť zisk, ale tiež povinnosť uvádzať finančné transakcie, ktoré s tým súvisia, v daňovom priznaní. Týka sa to všetkých peňazí, ktoré tu podnikateľ za svoju reklamu utratí alebo ktoré pochopiteľne vďaka využívaniu svojho webu k umiestneniu cudzích reklám získa.

Hneď ako sa tu spustí prvá reklama, stáva sa podnikateľ neplatiaci DPH, teda ten s obratom menším než milión (korún ) v po sebe idúcich dvanástich kalendárnych mesiacoch, takzvanou identifikovanou osobou, ktorá sa musí do pätnástich dní zaregistrovať na finančnom úrade a následne do dvadsiatich piatich dní po skončení každého kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zadaná nejaká reklama, podávať daňové priznanie a logicky aj viesť evidenciu takýchto výdajov.

Táto povinnosť následne končí spolu s ukončením podnikateľských aktivít, pokiaľ nebol v uplynulom kalendárnom roku nadobudnutý zisk za viac než 326000 Kč bez DPH, alebo v poslednom polroku nevznikla povinnosť priznať daň z prijatých služieb, teda nebola realizovaná žiadna reklamná činnosť v týchto zahraničných platformách.

Čo to teda znamená, keď sa nejaký e-shop stane tou takzvanou identifikovanou osobou? Znamená to skutočnosť, že za túto propagáciu nielen zaplatí, aby mu táto pomáhala dosahovať zisky, ale tiež sa bude musieť venovať nemalému množstvu byrokracie, ktorú takéto rozhodnutie štátu prináša. A preto sa neraz vyplatí zveriť túto záležitosť schopnému účtovníkovi.

Človek by si tak mohol myslieť, že si zaplatí propagáciu a bude vďaka tomu s pomocou internetových vyhľadávačoch len zarábať. Ale nie je to zrejme tak. A nie je to teda žiadna sranda.